Malajzia a Singapur

Prvý dotyk s Áziou, na ktorý sa nezabúda

11. – 21. máj 2025 | Cestopis o tom, ako sa z turistického „čo to je vlastne za krajinu?“ stal jeden z najlepších výletov života.

Niekedy sa tie najlepšie cesty začnú úplne nenápadne – nápad: namiesto Európy skúsiť Áziu, rýchla kúpa letenky a po 2 mesiacoch plánovania stojíte s batohom a veľkým kufrom na letisku, pred odletom na opačný koniec sveta. Presne tak začal aj náš májový výlet do Malajzie – krajiny, o ktorej sme ešte pred pár mesiacmi vedeli len to, že tam je teplo, lacno a krásne. A to nám na začiatok stačilo.

🛬11-12. máj: Prílet do Kuala Lumpur – prvé dotyky s Áziou

Ešte predtým, než sme vôbec opustili letisko vo Schwechate, sme spravili jednu z najlepších vecí na celú cestu – aktivovali sme si eSIM kartu s dátovým balíkom pre Áziu. Fungovala bezchybne od prvého dňa v Kuala Lumpure, dokonca aj na vzdialenom ostrove až po posledný večer v Singapure. Rýchly internet, žiadne roamingy, pohodlné aktivovanie cez appku – odporúčame všetkými desiatimi. Ďalšia možnosť je kúpiť si lokálnu SIM kartu na letisku, ale vybrať si profil a aktivovať online je rýchlejšie a jednoduchšie. Mať roamingový balíček sa naozaj neoplatí. Ja osobne som si dal 10GB na 10 dní za 16€ cez Maya Mobile. Výber je na vás.

Odlietali sme 11. mája z Viedne s Etihad Airways, plní očakávaní aj miernej nervozity. Pred nami bola dlhá cesta: najprv päťhodinový let do Abu Dhabi, potom krátky dvojhodinový prestup a následne sedem a pol hodiny v lietadle smerom na juhovýchod. Počas noci sme prelietali nad Indickým oceánom, a ráno o 6:30 miestneho času sa pod nami objavili prvé palmy a rozľahlé predmestia Kuala Lumpuru.

📄 Prvá lekcia: byrokracia

Na vstupe do Malajzie nás hneď čakalo prebudenie do reality: Malaysia Digital Arrival Card (MDAC) – bezplatný formulár, ktorý musíte vyplniť online najskôr 3 dni pred príchodom. Našťastie sme boli pripravení, takže po pasovej kontrole sme hladko prešli a vítala nás tropická vlhkosť, ktorá by sa dala krájať.

🚖 Z letiska do mesta – lacno, rýchlo, bez stresu

Z letiska sme použili aplikáciu Grab – ázijský brat Uberu. V priebehu pár minút nás bral vodič a my sme si užívali prvý pohľad na iný svet: palmy, rozostavané cesty, mešity v diaľke a v rádiu malajský rock.

Za 40-minútovú jazdu do centra sme zaplatili len cca 12 €, čo sme si podelili medzi štyroch. Pri týchto cenách nám hneď došlo, že tu nebude problém poriadne si užívať, bez toho, aby to zruinovalo peňaženku.

🏙️ Eaton Residence – bývanie ako z budúcnosti

Našim prechodným domovom sa stal luxusný apartmánový komplex Eaton Residence, len pár minút od ikonických Petronas Towers.
Náš apartmán bol priestranný – 2 spálne, 2 kúpeľne, veľká obývačka, kuchyňa, vlastná práčka a sušička – jednoducho všetko, čo sme potrebovali (a ešte viac).

Ale ten highlight? Infinity pool na streche s výhľadom na celé mesto. Ten bazén si pýtal fotky nonstop. A cena? 65 € na osobu na 3 noci. Takto sa robí budget luxury.

🍜 Petaling Street Market a prvé chute Ázie

Po rýchlej sprche sme sa vybrali do ulíc. Naším prvým cieľom bol Petaling Street Market – rušný, hlučný, voňavý aj smardľavý a chaotický presne tak, ako má byť. Stánky s oblečením, fejky všetkého druhu, vôňa (smrad) durianu a kari vo vzduchu.

Dali sme si nejakú rezancovú polievku a ako dezert sme vyskúšali Cendol – ikonický miestny sladký chaos: ľadová drť, kokosové mlieko, melasa, červená fazuľa a zelené ryžové rezance.
Verdikt: vizuálne fascinujúce, chuťovo… no, povedzme, že kultúrny zážitok na celý život.

🌧️ Tropická búrka a výmena peňazí

Ako to v týchto končinách býva, z ničoho nič sa spustil polhodinový lejak, ktorý zastavil život na ulici. Rovnako rýchlo ako začal, aj skončil, a my sme pokračovali ďalej – do zmenárne, zameniť prvé eurá.
Kurz bol okolo 1 € = 4,89 RM, no aby sme sa nemuseli trápiť s kalkulačkou, všetko sme si prepočítavali deleno 5. Rýchle, efektívne, a fungovalo to celý pobyt. Ale keďže sme do Malajzie prestupovali v Abu Dhabi a tam sa platí dirhamom, celý pobyt sme si komolili ringit s dirhamom. Čisté psycho a to všetci.

🛕 Chrám Thean Hou – tichý večer plný farieb

Podvečer sme zavolali opäť Grab a vyrazili do chrámu Thean Hou. Tento šesťposchodový čínsky chrám z roku 1987 je zasvätený bohyni Mazu – patrónke námorníkov, no je to aj miesto pokoja a výhľadov.

Keďže 12. máj bol štátny sviatok, celý areál bol vyzdobený stovkami lampiónov, kvetinovými girlandami a sviečkami. Ľudia sa modlili, fotili, rozprávali. My sme len ticho stáli, pozerali sa a vnímali tú zvláštnu kombináciu duchovnej hĺbky a vizuálneho ohňostroja. Bolo to krásne zakončenie prvého dňa.

🐒 13.máj: Batu Caves a infinity bazén s výhľadom

Ráno sme sa po pohodových raňajkách vybrali za jednou z najikonickejších pamiatok Malajzie – Batu Caves. Nachádzajú sa len 15 kilometrov severne od centra Kuala Lumpuru, takže sme opäť pohodlne sadli do Grabu a nechali sa priviezť až ku schodom.

A tie nás doslova ohúrili. Presne 272 pestrých schodov – každý v inej farbe – sa vinie hore ku vchodu do vápencovej jaskyne, ktorá ukrýva hinduistický chrám. Už zospodu to pôsobilo majestátne, no ešte predtým, než sme sa vydali nahor, nás vítala 42-metrová zlatá socha boha Murugana, ktorá celé miesto stráži. A hneď za ňou… opice. Všade. Drzé, ale zábavné. Niektoré sa len nevinne túlali, iné skúšali ľuďom zobrať fľašu vody či snack. Bolo ich naozaj veľa, takže sme si mobil i okuliare držali pevne.

Schody sme síce vyšli zadýchaní, ale stálo to za to. Vo vnútri jaskyne nás čakal priestranný chrám so sochami, dymiacimi vonnými tyčinkami a zvukmi modlitieb. Aj keď tam boli turisti, stále si to zachovávalo posvätnú atmosféru. A vstup je, mimochodom, zdarma.

Po návrate späť do centra sme sa ešte na chvíľu ochladili v nákupnom centre Suria KLCC priamo pod Petronas Towers. A keďže nás už únava pomaly dobiehala, zvyšok dňa sme si nechali na dokonalý oddych. Po západe slnka sme sa vybrali hore na strechu nášho ubytovania Eaton Residence, presnejšie na 51 poschodie, kde nás čakal infinity bazén a panoramatický výhľad na nočný Kuala Lumpur. A to nebol len hocijaký výhľad… priamo pred nami sa rozsvietili Petronas Towers v celej svojej sláve. Bazén, pár instagramových pózovačov, nočné mesto a osvetlené mrakodrapy – magický záver dňa, ktorý si budeme pamätať ešte dlho.

🍵 14.máj: Cameron Highlands – keď má fotka viac ako realita

Na štvrtý deň nášho výletu sme si naplánovali niečo úplne iné ako ruch mesta či rajské pláže. Vymysleli sme si výlet do hôr – konkrétne do Cameron Highlands, oblasti preslávenej čajovými plantážami, vodopádmi a príjemným horským podnebím. Instagram nás presvedčil, že to bude krásna zmena – zelené kopce, hmla nad poliami, čajové lístky kam len oko dovidí. No ako sa ukázalo, nie všetko, čo je „instagrammable“, je aj zážitok.

📦 Booknuté cez Viator

Výlet sme rezervovali cez Viator – 70 € na osobu, minibus, sprievodca, niekoľko zastávok. Mohli sme to riešiť aj cez GetYourGuide, ale keďže som mal ešte nejaké body zo zájazdu na Etnu, tak Viator zvíťazil.

Ráno nás vyzdvihli pri apartmáne a my sme sa usadili v klimatizovanom minibuse. Všetko vyzeralo byť v pohode – aspoň prvé dve hodiny.

🚌 Realita: 4 hodiny v mikrobuse, z toho polovica na serpentínach

Prvú časť cesty – po diaľnici – sme zvládli v pohode. Dve hodiny sme sa vozili naprieč vidiekom, pozorovali banánové a ananásové plantáže, nízke mestečká, a občas sa nám mihol aj chrám alebo mešita. Ale potom sme vošli do hôr. A začalo to, čo by sme si spätne veľmi radi odpustili.

Ďalšie dve hodiny sme sa vliekli cez nekonečné zákruty, často po hrboľatých a úzkych cestách. Mikrobusom to hádzalo ako v práčke, vzduch redol po kombinácii klimatizácie, brzdenia a mierneho napätia v žalúdku. Aj tí, ktorí nezvyknú mať problémy s dlhým cestovaním, zrazu zízali do podlahy a modlili sa, nech už sme tam.

💦 Prvá zastávka – vodopád Lata Iskandar

Konečne – zastávka! Po dvoch hodinách kľučkovania sme dorazili k vodopádu Lata Iskandar, ktorý sa tiahne po skalách v niekoľkých kaskádach. Zvuk vody bol príjemný a okolie pôsobilo ako z džungle – no zároveň... to celé pôsobilo trochu umelo. Fotku sme si urobili, natiahli nohy a pokračovali ďalej.

🍓 Agro Market – miesto, ktoré chcelo byť autentické

Ďalšia zastávka bola na Agro Market – údajne miestny trh, kde môžeme vidieť čerstvé ovocie a zeleninu, vypestované v horách. Realita však bola: umelo nasadené jahody v kvetináčoch, príliš krásne usporiadané zelenina a opäť stánky, ktoré pôsobili viac ako kulisa než skutočný trh. Dokonca mali fejk vlastné mini Santorini. Aj keď kŕmenie papagájov z ruky bolo milé rozptýlenie.
Chýbala tu vôňa pôdy, špina pod nechtami a pokriky predavačov – jednoducho život. Po 30 minútach sme sa otočili a vrátili k autobusu.

🍵 A konečne čaj – BOH Plantations

Hlavný dôvod, prečo sme sem išli. Konečne sme dorazili k slávnym BOH Tea Plantations – zeleným kopcom, ktoré sa vlnia do diaľky ako čajový koberec. Výhľady boli nádherné – to treba uznať. Slnečné lúče presvitali cez jemnú hmlu, čajové lístky sa trblietali a atmosféra mala skutočne niečo do seba.

Ale…

👉 Veľké sklamanie pre dronových nadšencov: priamo na vchode stál veľký plagát „NO DRONE ZONE“. Ja, plný nadšenia, ako si pustím dron a spravím zábery zhora, som tam stál s ovládačom v ruke a nechápal. Na oficiálnych stránkach BOH o zákaze nebola ani zmienka. No priamo na mieste bol strážnik, ktorý situáciu veľmi pozorne sledoval.

🫖 Dali sme si aspoň šálku čaju a pozorovali krajinu. Bolo to pekné. Ale... po tom všetkom úsilí? Neviem. Celý pobyt na plantáži trval možno hodinu. Potom sme museli nasadnúť späť do mikrobusu a čakala nás rovnaká cesta naspäť.

😵 Cesta späť a úprimné zhrnutie

Na spiatočnej ceste nikto nerozprával. Všetci sme boli unavení, vlnili sme sa v zákrutách a v duchu si opakovali: „Toto nám za to nestálo.

Fotky z BOH plantáží si viete nájsť aj na Google, a budú možno ešte krajšie.
Celý deň nám zabralo 8 hodín cestovania kvôli 1 hodine čaju a výhľadov.
A najhoršie? V ten deň sme mohli byť už na pláži na ostrove, nie v autobuse na kopcoch.

Večer sme sa vrátili do Kuala Lumpuru a ešte si krátko užili mesto – tak na rozlúčku, predtým než sme sa na druhý deň vybrali na let na ostrov Perhentian.

🏝️ 15. - 19. máj: Perhentian Besar – keď sa čas zastaví a svet spomalí

Po hektickejšom tempe prvých dní – mesto, výlet, znovu mesto – sme všetci túžili po jedinom: vypnúť. Konečne sa na chvíľu nezobudiť na budík, nemať presný plán a len tak sa pozerať na vodu. A presne preto sme zamierili na východné pobrežie Malajzie – tam, kde sa v máji začína letná sezóna, slnko svieti, mraky sa držia ďalej a pláže sú… no, čoskoro pochopíte sami.

✈️ Let do Kota Bharu: rýchlovka do raja

Z Kuala Lumpuru sme leteli so spoločnosťou AirAsia do Kota Bharu – trvalo to niečo vyše hodiny a spiatočná letenka s 25 kg batožinou nás vyšla len 60 €. Bez batožiny by to bolo okolo 40 €, ale keďže sme cestovali na 10 dní, nešli sme naľahko.

Letisko v Kota Bharu pôsobilo nenápadne, ale prebiehala tam rekonštrukcia – modernizujú ho na medzinárodné.

🚗 Cesta do prístavu: Grabom do Kuala Besut

Po pristátí sme cez aplikáciu Grab objednali auto, ktoré nás za približne 20 € pre štyroch odviezlo za 50 minút do prístavu Kuala Besut. Na mieste to už žilo – turisti, taxikári, pracovníci rezortov, predajcovia lístkov. Cítili sme, že sa blížime k miestu, ktoré je od ruchu sveta vzdialené nielen fyzicky, ale aj mentálne. Kúpili sme si lístky na loď a zaplatili sme aj potrebné miestne poplatky – environmentálny za jednorázový vstup na ostrovy a prístavný. Spolu to vyšlo na približne 80 RM (cca 17 €). Zvolili sme lacný verejný speedboat, čo sa neskôr ukázalo ako nie najšťastnejšia voľba…

🌊 Divoká plavba do raja

Speedboat bola plný – a tým myslím, že prepchatý. Doslova. Ľudia sedeli natesno, niektorí stáli, batožiny mali medzi nohami, motor revúci, loď sa nadhadzovala na vlnách ako opitý tuleň. Boli sme štyria, z toho dvaja celú cestu stáli – nie kvôli dobrovoľnosti, ale pretože si skrátka nemali kam sadnúť. Cesta trvala cca 45 minút a hoci sme mali pevnú loď a pevné nervy (to sa nedá povedať o statike lode, pretože jej oporný stĺp som zlomil, keď nás nadhadzovalo), keď sme pristávali, všetci sme si v duchu povedali: „Nabudúce si radšej priplatíme.“

🛥️ Návrat (už rozumnejší): súkromná loď

Poučení skúsenosťou sme si na cestu späť rezervovali súkromnú loď. Bola len o niečo drahšia – 20 € na osobu, a išli sme sami, bez zastávok, bez tlačenice, rovno z pláže nášho rezortu do prístavu. Komfort a pokoj za tri eurá navyše? V našich očiach to bol geniálny obchod. Ak pôjdete viacerí, určite zvážte túto možnosť. Posledná loď odchádza o 17:00, po nej sú k dispozícii len súkromné.

🏝️ Prvý pohľad na Perhentian Besar – nemý úžas

Ako sa priblížite k ostrovu, máte chvíľu pocit, že to, čo vidíte, nie je úplne reálne. Tyrkysová voda, biely piesok ako práškový cukor, žiadne veľké hotely, žiadne cesty, žiadne autá. Len príroda, džungľa a ticho. Keď sme pristáli a prvýkrát sa dotkli brehu, ostali sme stáť a len pozerali. Boli sme unavení z cesty, ale zároveň nabití eufóriou z toho, kde sme sa to práve ocitli. Svet sa spomalil.

🌴 Perhentian Island Resort – jednoduchý raj

Ubytovali sme sa v Perhentian Island Resort – jednoduchý rezort s pár chatkami v tradičnom štýle, s výhľadom na more.

Každá chatka mala terasu, klimatizáciu, kúpeľňu a výhľad na palmy alebo do džungle
V areáli bola recepcia, reštaurácia, wellness, obchodík so suvenírmi a centrum na potápanie/šnorchlovanie.
5 dní a 4 noci s raňajkami nás vyšli 190 € / osoba.

Nebolo to nič prehnane luxusné, ale práve tá jednoduchosť a pokoj boli to, čo sme hľadali.

🌞 Prvé popoludnie – teplota mora 31 °C

Hneď po ubytovaní sme bežali do vody. More malo teplotu 31 stupňov, piesok pálil, slnko svietilo, kokosový orech v ruke. Všetko bolo také jednoduché a dokonalé.

Jediná reštaurácia v rezorte mala síce obmedzený výber, ale jedlo bolo chutné. Raňajky formou bufetu, kde sa dalo nakombinovať európske aj lokálne. A hlavne – nikam sme sa neponáhľali. Netreba zabúdať že v Malajzii prevláda islam ako náboženstvo a alkohol len tak jednoducho nedostanete. Jedine vo veľkých mestách.

🐒 Džungľa rovno za chatkou

Rezort bol uprostred džungle, čo znamenalo aj poriadnu dávku zvieracích spolubývajúcich – videli sme opice, varany, letuchy, gekóny, obrovské netopiere, dokonca aj zvedavé veveričky, ktoré sa prišli pozrieť na raňajky a niečo si uchmatnuť. V noci to všetko dopĺňali zvuky prírody – cvrčky, šum paliem a vĺn.

🌺 Večer sme zakončili dlhou 75-minútovou masážou v spa centre . Za 30 € to bola najlepšia investícia dňa. Po tej jazde speedboatom to bola povinnosť. A pre niektorých z nás aj tabletka na uvoľnenie svalstva.

🤿 Najväčší zážitok: šnorchlovanie

Na druhý deň sme si dohodli šnorchlovací výlet – 3 hodiny na lodi, výbava v cene (okuliare, šnorchel, vesta) a cena? Len 8 € na osobu.

Počas výletu sme videli:

pestrofarebné ryby ako z animáku,
korytnačky, ktoré sa nechali sledovať z pár metrov
a dokonca aj malých žralokov a raje, pokojne plávajúcich okolo nás

Na ďalší deň sme išli znovu, inou trasou, do nových zátok – a úprimne, mohli by sme to robiť každý deň dookola.

Zvyšok času na ostrove sa niesol v duchu totálneho pokoja – čítanie, spánok v tieni, smoothies z čerstvého ovocia, plávanie, sledovanie západu slnka, a občas aj len ticho s pohľadom na nekonečné more.

🧠 Zhrnutie: čo nám ostalo v hlave?

Najväčšie prekvapenie výletu – Perhentian nás uchvátil ako nič iné.
Čistota, pokoj, more, atmosféra – všetko 10/10.
Ak by sme niečo mohli zmeniť, prišli by sme sem o deň skôr, miesto výletu do Cameron Highlands.

🌇 19. – 20.máj: Singapur – posledná zastávka, kde budúcnosť stretáva realitu

Po piatich dňoch na Perhentian Besar, kde sa najväčší zvuk ozýval z džungle, bol návrat do civilizácie ako skok do úplne iného sveta. Ale to bol zámer – chceli sme výlet ukončiť vo veľkom štýle. A keď ide o štýl, Singapur nikdy nesklame.

🚤 Loď, Grab, lietadlo – návrat na kontinent

Z Perhentianu sme sa ráno vrátili súkromnou loďou – pohodlne, bez zastávok, presne tak, ako má prebiehať transfer v posledný ostrovný deň. V Kuala Besut sme opäť zavolali Grab a odviezli sa späť na letisko v Kota Bharu. Let do Kuala Lumpuru s AirAsia bol krátky, hladký, taký ten presne načasovaný presun, pri ktorom sa ešte neponáhľaš, ale už máš pocit, že si „na ceste späť“.

🧳 Kuala Lumpur – batožinu na letisku, batoh na chrbát

Vedeli sme, že v Kuala Lumpure sa zdržíme len pár hodín pred odletom do Singapuru, a nechceli sme sa ťahať s veľkými kuframi. Takže: úschovňa batožín na letisku – 6 € na 24 hodín, vybavené. Letisko v Kuala Lumpur má 2 termináli, KLIA1 je pre medzinárodné lety a KLIA2 pre nizkonákladovky a regionálne lety. Keďže sme prileteli z Kota Bharu do KLIA2 a aj odlietali ďalej do Singapuru z neho, rozhodnutie bolo jasné. Po odovzdaní batožiny sme sa s ľahkými batohmi vydali na krátky let do jednej z najmodernejších a najdrahších metropol planéty.

✈️ Prílet do Singapuru – kde letisko je atrakcia

Let s Jetstar Asia (mimochodom, mesiac po návrate spoločnosť zanikla) trval len 1 hodinu a 10 minút, no samotný príchod na letisko Changi stál za to. Ocitli sme sa priamo v Jewel Terminal, ktorý je známy ako „najkrajšie letisko sveta“. A naozaj – uprostred komplexu padá z výšky 40-metrový vodopád, všade zeleň, sklenené galérie, vôňa kávy a dizajn, ktorý vás prinúti zastaviť sa a zízať. Pôsobí to ako nákupné centrum, botanická záhrada a umelecká inštalácia v jednom. A je to len letisko.

🏨 Hotel v Singapure – nie hostel, nie drahý luxus

Vedeli sme, že v Singapure je všetko drahšie. Nechceli sme spať v kapsuliach alebo hosteli bez súkromia, no zároveň nie v hoteli za 300 €.
Vybrali sme kompromis: Ibis Budget Hotel – čistý, minimalistický hotel, izby s klimatizáciou, vlastnou mini kúpeľňou a slušnými raňajkami. Za 60 € na izbu/noc to bol úplne ideálny výber na krátky pobyt.

🌆 Marina Bay – ako scéna z budúcnosti

Po ubytovaní sme sa vydali do srdca mesta – Marina Bay. Aj keď sme ju poznali z fotiek, naživo pôsobí inak. Vysoké veže, lesklé sklá, čisté chodníky, zeleň – akoby niekto nakreslil mesto budúcnosti a potom ho naozaj postavil.

🌿 Gardens by the Bay a večerná show

Prešli sme sa cez superstromy v Gardens by the Bay – obrovské vertikálne štruktúry, ktoré vyzerajú ako mimozemská botanická záhrada. Po zotmení sme si vychutnali Garden Rhapsody – svetelnú a hudobnú show, ktorá sa koná každý večer o 19:45 a 20:45. A najlepšie? Je úplne zadarmo. Hudba, svetlá, atmosféra – človek má chvíľami pocit, že je v Disneylande pre dospelých, a zároveň v meditačnej zóne pre moderného nomáda.

🍸 Večer na streche Marina Bay Sands

A potom to prišlo – záverečný highlight nášho výletu. Marina Bay Sands, najikonickejší hotel v Ázii, tri veže spojené akoby „loďou“ navrchu. Do infinity poolu sa síce dostanú len hoteloví hostia (a tie ceny? od 900 $ za noc… nie, ďakujeme), ale stále sú dve možnosti, ako si výhľad vychutnať:

SkyPark vyhliadka: 39 SGD (výhľad bez drinku)

Ce La Vi Bar: 38 SGD (výhľad + 1 koktejl 🍸)

Vybrali sme si Ce La Vi Bar – dali sme si koktejl a sadli si priamo k zábradliu s výhľadom na celý osvetlený Singapur. V diaľke žiarili jachty v prístave, pod nami sa kľukatil záliv a za chrbtom svietil slávny infinity pool.

To bol ten moment, kedy si poviete: „Presne pre takéto chvíle cestujeme.“

📄 Znova registrácia na vstup – po návrate zo Singapuru

Po návrate zo Singapuru späť do Kuala Lumpuru sme museli znova vyplniť Malaysia Digital Arrival Card (MDAC). Aj keď sme už v krajine predtým boli, Singapur je samostatný štát, takže návrat sa ráta ako nový vstup do Malajzie.
Formulár je jednoduchý, bezplatný a online – treba ho vyplniť najskôr 3 dni pred návratom. Oplatí sa na to nezabudnúť, pretože bez neho vás nepustia späť. Keď ho nebudete mať, môžete využiť jeden z ich počítačov a spraviť rýchlu registráciu. Batožinu sme si vyzdvihli na letisku. Prebalili sme si veci a večer nastúpili na let späť do Európy. Majte na mysli že presun medzi KLIA1 a KLIA2 trvá pár minút, využiť môžete ich shuttle vlak za smiešnych 30 centov.

Ak to mám zhrnúť gastronomicky, najlepšie jedlo sme na v lietadle. Mne osobne tá ázijská kuchyňa nevyhovuje. Ja ostanem žalúdkom asi talian.

Let bol opäť s prestupom v Abu Dhabi, a 21. mája skoro ráno sme pristáli späť vo Viedni – fyzicky unavení, ale hlavou stále niekde medzi džungľou, mrakodrapmi a tyrkysovým morom.

🧳 Záver: Čo si z Ázie odnášame?

Malajzia nás prekvapila – pestrosťou, cenami, atmosférou. V jednej krajine zažijete všetko: veľkomesto, džungľu, more aj hory.
Perhentian bol highlight – miesto, kde by sme pokojne vydržali aj dva týždne.
Singapur je ako výkladná skriňa budúcnosti – čistý, efektívny, moderný, ale stále ľudský.
Cameron Highlands? Raz stačilo – nabudúce radšej deň navyše na pláži.
Cestovanie vo štvorici má výhody – delenie nákladov na Grab, súkromné lode, ubytko – všetko lacnejšie a veselšie.
A hlavne: netreba všetko plánovať na minútu (okrem dopravy a letov) – niektoré momenty vznikajú práve vtedy, keď nemáte žiadny plán.

🔚 Toto bol náš prvý výlet do Ázie – a rozhodne nie posledný.

Ak sa chystáš do Malajzie, na ostrovy alebo do Singapuru a máš otázky, pokojne sa ozvi. Rád poradím – a kto vie, možno sa tam niekedy opäť stretneme.